@lukas_86@azet.sk
Budeš prekvapený, ale MGS 1 som dohral 23 krát:) Na tej hre som sa naučil po anglicky a v detskom veku to bola pre mňa modla:) Takže k tejto sérií mám silný citový vzťah, ale snažím sa udržať si akú takú objektivitu. Pri 4 som sa bavil, ale príbeh ma sklamal. A áno, vedel som, že Ocelot je synom Boss a Sorrow:) 2 bola komplikovaná, ale dávala zmysel, čo sa o 4 nedá povedať.
@lukas_86@azet.sk
Iba som chcel povedať, že celý príbeh je v podstate nezmyselný. Myslím, že som príbehu vytkol fakty, nie charakteristiku postáv. Tvoje prirovnanie s Júliou je úplne mimo. Aj ja mám najradšej hry založené na príbehu a atmosfére, ale ten príbeh by mal aspoň trochu držať po kope.
@TheChaos
Napríklad to, že Ocelot počas celej hry chce, aby Snake zničil J.D., ktorý sa nachádzal na Ocelotovej lodi :) Prečo ho proste nezničil sám? Iba dúfal, že to Snake nejak prežije až do konca?:) Big Boss na konci pôsobí vyslovene trápne, celý čas bol v bezvedomí, len aby mohol na konci prehlásiť zopár viet a znovu umrieť:) Prečo Eva tak nariekala za tým telom, potom ako ho Ocelot spálil na konci 3. aktu ak vedela, že to nie je Big Boss? Ak Ocelot chcel bojovať proti patriotom, prečo sa proste nespojil s Evou a Snakeom, namiesto toho sa nechal "zhypnotizovať", aby bol z neho Liquid, vyvolal vojenské konflikty po celom svete a dúfal, že sa ho Snake pokúsi zastaviť a pritom zničí hlavnú AI patriotov, ktorá bola celý čas ne JEHO lodi:))) Príbeh MGS4 na mňa pôsobil asi ako 4.séria Prison Breaku oproti prvej. Nezmyslov by sa dalo nájsť viac, už som tú hru dávno nehral, toto ma len teraz nepadlo.
@lukas_86@azet.sk
Iba som chcel povedať, že celý príbeh je v podstate nezmyselný. Myslím, že som príbehu vytkol fakty, nie charakteristiku postáv. Tvoje prirovnanie s Júliou je úplne mimo. Aj ja mám najradšej hry založené na príbehu a atmosfére, ale ten príbeh by mal aspoň trochu držať po kope.
@lukas_86@azet.sk
Budeš prekvapený, ale MGS 1 som dohral 23 krát:) Na tej hre som sa naučil po anglicky a v detskom veku to bola pre mňa modla:) Takže k tejto sérií mám silný citový vzťah, ale snažím sa udržať si akú takú objektivitu. Pri 4 som sa bavil, ale príbeh ma sklamal. A áno, vedel som, že Ocelot je synom Boss a Sorrow:) 2 bola komplikovaná, ale dávala zmysel, čo sa o 4 nedá povedať.
Autor túto tému značne zjednodušuje, keď tvrdí, že za všetko môžu tie "ružové okuliare", ktoré nám bránia vidieť veci také aké sú. Iste, mnoho ľudí by od starých hier iba odvrátilo zrak, ale napríklad ja som pred nedávnom dohral Planescape Torment a je to jedna z najlepších hier na pc aké som kedy hral. Upozorňujem, že som ju nehral nikdy pred tým a neviazala ma k nej žiadna nostalgia. U dnešných hier mi chýba rôznorodosť a obsahová prepracovanosť. Napr. Fallout 2 mal stovky questov, Fallout 3 hádam ani 30. Všetky akčné hry (čo sú dnes takmer všetky) sa opičia po gears of war, letí konzolová hratelnosť, linearita, celková jednoduchosť, hlavne príliž nepremýšľať a strieľať všetko, čo sa pohne. Snaha o invenciu a túžba skúšať nové veci je u vývojárov dávno minulosťou, dnes je to o biznise. Ale hráči si za to môžu sami, nechali sa rozmaznať grafikou a celkovo zleniveli. Dnes sa nikomu nechce učiť komplikované herné princípy a hry slúžia iba na odreagovanie od práce/školy. Je to prirodzené, ale nemôžme sa čudovať, že to vizerá tak ako to vizerá. Kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.
Ešte by som sa vyjadril k tomu porovnaniu starších dielov MGS vs. MGS 4. MGS mal vždy perfektne premyslený príbeh (aj keď v dvojke bolo zopár nezmyslov). Štvorka je síce ďaleko lepšia po technickej stránke, jej príbeh je však jeden veľký bordel, ktorý je nezmyslov plný. Martin Kaller nie je mladý hráč, jeho recenzie som čítal ešte pred 10. rokmi, jeho pohľad na hry mi vždy prišiel až prehnane kritický, ale takéto "mládežnícke" názory by som od neho popravde nečakal...(nové hry sú prepracovanejšie a komplexnejšie ako staré.....wtf ? Prepracovanejšie, čo sa grafiky týka, to ich ale nerobí lepšími...)
